Pozitívne myslenie nie je mindfulness

pozitívne myslenie toxická pozitivita mindfulness

Pozitívne myslenie nám môže byť užitočné a určite na ňom nie je nič zlé, ALE… je to len ďalšie myslenie. Všímavosť (mindfulness) nepramení z myslenia. Prečítaj si viac v článku o pozitívnom myslení, toxickej pozitivite a všímavosti.

Čas rýchleho prečítania: 3 minúty.

Aj keď nám mindfulness dokáže priniesť do života viac radosti a spokojnosti, jeho podstatou nie je pozitívne myslenie. Podľa princípov mindfulnessu nám pozitívne myslenie môže byť niekedy dokonca na škodu.

Prečo? Rovnako, ako negatívne myslenie, aj to pozitívne nás môže uväzniť, zaslepiť, pohltiť… pretože vytvára ilúzie, skresľuje realitu, nedovoľuje nám byť otvorení tomu, čo sa skutočne v živote deje – a život nie je vždy len pozitívny (aj keby naše myslenie bolo).

Namiesto toho nám pozitívne myslenie hovorí, ako by sme MALI a NEMALI myslieť. Vo všímavosti neexistuje jedno správne myslenie a čo je dôležitejšie – myslenie, premýšľanie, analyzovanie, domýšľanie si, vytváranie si scenárov v hlave… je častou príčinou nespokojnosti, stresu, úzkosti, depresií.

Pozitívne myslenie vytvára viac myslenia

Myslenie samé o sebe je ten “problém” – v úvodzovkách, pretože nie je cieľom nemyslieť. Naše myšlienky neodrážajú vždy úplnú realitu, nie sú vždy pravdivé a potrebujeme ich tak vnímať. Potrebujeme sa naučiť rozoznávať svoje myšlienky a spochybňovať tie, ktoré sú pre nás neužitočné; neuveriť im za každých okolností. Skôr, ako prestaviť myslenie na pozitívne, ide o prácu s našou mysľou.

Pozitívne myslenie a toxická pozitivita

Pojem toxická pozitivita znamená nadmerné a prehnané zovšeobecňovanie šťastného a optimistického naladenia za každých okolností. Toto podporuje potláčanie a skrývanie autentického ľudského prežívania, ktoré nie je vždy len šťastné a veselé. Toxická pozitivita potláča veľkú časť nášho prežívania, ktoré ale vo svojej podstate nie je zlé. Je v poriadku, ak sa niekedy cítime smutní, nahnevaní, sklamaní, frustrovaní, ustráchaní… Je v poriadku cítiť všetky emócie. Smútok môže vytvoriť priestor pre novú radosť. Prijaté emócie totiž tiež môžu odísť rýchlejšie, než tie potláčané. Samozrejme, ak sa cítime len smutne bez reálnej príčiny niekoľko dní po sebe, potrebujeme vyhľadať odborníka.

Všímanie si toho pozitívneho či príjemného namiesto negatívneho, nám môže pomôcť nenechať sa zaplaviť negatívnym prednastavením našej mysle. Ale to, či je niečo pozitívne alebo negatívne, sú v zásade naše nálepky. Rovnakú vec či situáciu nemusia dvaja ľudia vnímať rovnako – napr. ako pozitívnu.

Čo je teda skutočne pozitívne?

Popieranie toho, čo sa život deje a že sú v ňom aj ťažšie momenty, nám bráni ich spracovať, prijať a dovoliť im nás niečo nové naučiť.

Zažil/a si situáciu, kedy si sa kvôli niečomu necítil/a dobre, bol/a si rozrušený/á a niekto ti povedal niečo v zmysle: “To nič nie je, netráp sa tým, veď sa nič nedeje.” a podobne. Ako si sa potom cítil/a?

Takéto vety v sebe v zásade nesú myšlienku, že to, ako sa cítime nie je na mieste, reagujeme prehnane alebo nemáme dôvod či právo cítiť to, čo v tú chvíľu autenticky cítime. Samozrejme krútiť sa v negatívnych emóciách a myšlienkach a trápiť sa nimi dookola, tiež nie je prospešné. Ale tváriť sa, že sa nič nedeje a potláčať menej príjemné veci v nás vytvorí len viac tlaku.

“Tým, že sa niekto zdá nedotknutý ťažkosťami, vytvára fasádu imunity, ktorá je nereálna a niekedy priamo škodlivá v posolstve, ktoré vysiela.” ~ Steven Hickman ~

Nemýľme si pozitívne myslenie a meditáciu

Ak sa snažíš vidieť v živote viac pozitívnych vecí, zameriavať svoju pozornosť na to pozitívne – je to super. Treba si však dať pozor na pascu pozitívneho myslenia. Pozitívne myslenie nie je meditácia. Pri všímavej meditácií sa totiž snažíme ísť hlbšie a ďalej, ako sú naše myšlienky. Snažíme sa vnímať svoje pocity, svoje telo, emócie, prežívanie – aj to menej príjemné. Pri meditácií sa nesnažíme nemyslieť, ani svoje myšlienky meniť na iné. Učíme sa všímať si svoje myšlienky, prijímať ich a zároveň si od nich držať odstup, aby sme sa do nich nezamotali ako do pavučiny. Prijímame tak všetky myšlienky, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú pozitívne.

Toto nám umožňuje spoznať svoju myseľ a vyberať si, čomu v nej chceme dať pozornosť. Pretože, keď nám príde myšlienka, ktorú nechceme (negatívna) a hovoríme si napríklad: „Nemysli na to.“ a podobne – venujeme tejto myšlienke pozornosť a ona ostáva v mysli. Opakom by bolo prijať myšlienku bez hodnotenia či je dobrá, zlá, pozitívna, negatívna a dovoliť jej odísť – toto nás učí všímavosť a meditácia.

„Mindfulness znamená byť si vedomý toho, čo sa práve deje bez toho, aby sme to chceli mať inak. Užívať si to príjemné bez túžby, aby sa to nezmenilo (pretože sa to zmení). Byť s menej príjemným bez toho, aby sme sa báli, že to tak bude navždy (pretože nebude).“ ~ James Baraz ~

Myslenie, žiaľ aj to pozitívne, nás limituje, udržiava nás v hlave, v myšlienkach. Meditácia prekračuje limit myšlienok a otvára nám oči, aby sme videli svet okolo nás bez skreslenia predstáv, očakávaní, predsudkov, hodnotení. Nesnaží sa meniť naše myslenie iným myslením. Učí nás nebyť uväznení v našej mysli, nenechať sa ňou ovládať, ale naopak sa vedome rozhodovať, na čo a ako zareagujeme a čo necháme byť. Je to len tréning.